Čo je krst?

Sväté tajomstvo krstu predstavuje v kresťanskom živote bránu k prijatiu ďalších sviatostí. Je základom celého života a ním sa krstenec stáva účastným nielen na Kristovom živote, ale aj na živote spoločenstva Cirkvi (porov. KKC 1213). Človek sa v krste stáva dedičom Božích prisľúbení, je očistený od dedičného hriechu a v ponorení do vody sa stáva novým človekom – novým stvorením. Práve ponorenie do vody vyjadruje jeden z najdôležitejších aspektov celého krstu – krstom je človek účastný na Kristovom utrpení i zmŕtvychvstaní. Teda krstom je človek s Kristom zjednotený – s ním pochovaný, aby mu bol podobný aj v zmŕtvychvstaní –  s ním mohol žiť večným životom. Zomiera starému životu, aby žil novým životom (porov. Rim 6, 1 – 7). Keďže Kristus bol ukrižovaný i vzkriesený, to všetko sa človeku dáva vo svätom tajomstve krstu ako dar, aby tak dosiahol spásu.

Vo východnom obrade je krst súčasťou celej kresťanskej iniciácie – uvedenia do kresťanského života. Spolu s tajomstvom krstu sa vyvolenému udeľuje aj sväté tajomstvo myropomazania (lat. birmovka) a sväté tajomstvo Eucharistie. Krstom je človek oslobodený od hriechu, znovuzrodený do nového života, oblečený do Krista a začlenený do Cirkvi. Myropomazaním je označený pečaťou daru Svätého Ducha. Jeho úplná iniciácia je ukončená prijatím Eucharistie.

 

Náležitosti na prijatie kresťanskej iniciácie

Krst dospelého:  všetky informácie a náležitosti osobne na farskom úrade

Krst dieťaťa: Krst je sviatosť, ktorá sa udeľuje tomu, kto verí a chce sa zjednotiť s Kristom. V prípade krstu dieťaťa sa udeľuje krst dieťaťu takých rodičov, ktorí veria a sú zjednotení s Kristom alebo túžia po zjednotení s ním. To znamená, že musí byť odôvodnená nádej, že dieťa bude vychovávané vo viere.

Krst nahlasuje aspoň jeden s rodičov osobne na farskom úrade najneskôr tri týždne pred zamýšľaným termínom krstom. Prax hovorí, že najlepšie je prísť ešte pred narodením dieťaťa.

Krstní rodičia majú spĺňať niektoré podmienky. Na to, aby niekto platne plnil úlohu krstného rodiča (kmotra), cirkevné právo (CCEO) v kán. 685 vyžaduje, aby:

• bol pokrstený, myropomazaný a už prijal Eucharistiu,
• bol katolíkom, bez ujmy,
• mal úmysel túto úlohu zastávať,
• bol označený tým, kto má byť pokrstený, alebo jeho rodičmi, alebo tým, kto ich podľa práva zastupuje, a ak nie je vysluhovateľom krstu,
• nebol otcom, matkou alebo manželom toho, kto má byť pokrstený,
• nevykonával trest vyobcovania vrátane menšieho ani trest pozastavenia a nebol pozbavený práva byť kmotrom,
• dosiahol vek požadovaný partikulárnym právom,
• viedol život odpovedajúci viere a úlohe, ktorú má na seba zobrať.

 

To znamená, že krstným rodičom nemôže byť ten, kto:

• nežije aktívny duchovný život (účasť na bohoslužbách či sviatostnom živote…),
• neprijal sviatosť myropomazania (birmovania),
• je slobodný alebo vdovec a žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka),
• je len civilne zosobášený,
• nežije so svojím manželským partnerom (rozlúčený, rozvedený, pokiaľ nemá dovolenie pristupovať k sviatostiam),
• svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie a pod.

 

Časy a termíny predkrstných náuk a samotného vyslúženia kresťanskej iniciácie sú na základe dohody s kňazom. Nemáme stanovené pevné termíny.

Kresťanská iniciácia obsahuje aj obrad vovedenia do Cirkvi, ktoré spravidla vykonávame pri jednej z nedeľných liturgií nasledujúcich po samotnom krste.